Náhody neexistujú a veci i udalosti sa dejú tak ako majú, preto som sa na fb a tvojich pravdičkách neocitla náhodne. Životný zlom spôsobil, že sa mi život obrátil naruby a hoci som v prvých chvíľach veľmi túžila aby sa vrátilo všetko do starých koľají, dnes s odstupom času cítim a zisťujem, že čo bolo bolo, čo bude aj tak neviem. Žila som budúcnosťou a vŕtala sa v minulosti. Prítomnosť mi unikala. Žila som život niekoho iného a nie svoj. Hoci neboli problémy ani krízy a všetko šlo tak nejak kľudne….bola to ilúzia.
Príliš silné ego prehlušilo akýkoľvek hlások mojej intuície….všetko muselo byť vopred nalinkované a určené. Potom mi už len stačilo postupovať krok po kroku a plniť nalinkované. Žiadne mimoriadne vzrúšo. Aj keď nešlo všetko hladko a priamou cestou, vždy som dosiahla čo som chcela. Neraz som si povedala sama sebe: „dievča, teba musí niekto tam hore milovať“.
Dnes viem, že nedosiahneme čo chceme, ale čo potrebujeme. Takže podstata môjho problému: Vysnívaný rodinný život …a je v troskách. Nedokázala som ho zachrániť. Nedalo sa. Takmer som prišla o rozum, pretože môj manžel bola moja prvá veľká láska, ja jeho a nezažili sme spolu jedinú vážnu hádku. Niekedy som sa pristihla pri myšlienke, že nie sme asi normálni….že patríme do múzea. V dobe, kedy sa okolo nás všetci hádali, rozchádzali my sme odolávali a pluli svojim pokojným tempom. No prišiel zlom, búrka a miesto prístavu som na šírom mori a hľadám smer. Manžel začal podnikať, narástli mu krídla a rodina sa stala väzením. Deti odišli študovať do iného mesta a mňa postihlo prázdne hniezdo. Manžel si našiel mladšiu priateľku a začal tvrdiť „žiť sa dá aj ináč“. Nedokázala som to pochopiť a prijať zo dňa na deň ako on. Neplakala som….zúrila som. Nepríčetne som začala zúriť. Nepoznávala som samu seba. Pochádzalo to však z môjho uboleného vnútra a muselo to von. Dnes vďačím Bohu, že som nevyriekla žiadnu kliatbu, nevyslala žiadnu zlú myšlienku jemu ani jeho frajerke. Žene, ktorá rozbila najskôr svoje manželstvo, potom aj moje. Viac som sa upla na duchovno a hľadala pokoj a stratenú rovnováhu. Prešla som si aj regres. Nahliadla som do našej spoločnej minulosti. Neboli sme spolu prvýkrát v živote…má karmu so mnou aj s tou ženou. Manželmi sme neboli, až v tomto živote. Nebol manželom ani tejto terajšej frajerke, ale spojivo tam bolo. Obe sme mali od neho dieťa približne v rovnakom čase. Spojivom v tomto živote je, že obe máme rovnaké meno, obe sme narodené v rovnakom čase s odstupom 5 rokov, obe máme príbuznú profesiu….obe sme dali meno synom po otcoch…..beriem to ako nejaké znamenie. Možno nepodstatné…neviem.
Verím na veci medzi nebom a zemou, skladám si tieto udalosti a zážitky ako puzzlíky. Viem, že sa každému všetko skôr či neskôr vráti. Môj milovaný manžel ma preklial. „Budeš obhrýzať kamene!“, zneli jeho slová, keď odchádzal zo spoločnej domácnosti. Neprajem mu nič zlé, snažím sa odpútať, odpustiť. Nejde to….tie slová veľmi bolia. Niekedy si želám, keby sa dal mozog vymáchať v save aby som ich z neho vybielila. Momentálne sa s frajerkou po 4 rokoch rozišiel, no ja nedokážem urobiť hrubú čiaru a vrátiť všetko späť, hoci mi v noci vchádza do snov. V nich ma objíma, hladká, prihovára sa…..
Objavil sa mi v blízkosti nový priateľ a viem si s týmto človekom predstaviť starobu.
Zuzanka vieš mi/nám AK pomôcť?
Veľmi pekne ďakujem!
Eva
20.7.2011
Ahojíček Evi,
Ta tykačka je v pořádku…je mi bližší, než vykání. Evinko, ty všechno víš a chápeš. Děkuju ti za tvou upřímnost s jakou jsi svůj příběh napsala a tak trošku se omluvám, že na tvůj e-mail reaguju až teď, ale těch dotazů je opravdu docela dost a tak jsi na řadu přišla až teď. Navíc asi nebudeš s odpovědí moc spokojená, protože po mně chceš něco, co nedokážu….. je to jen o tobě a v tobě.
Evi, jen ty můžeš manželovi odpustit jeho slova, která vyřkl, když odcházel a křivdu kterou jsi pocítila, že tě opustil. Jediné v čem tě můžu ujistit je to, že jeho slova nejsou prokletím…. Jen ve vzteku řekl to co tě tolik zasáhlo. Víš aby to byla kletba…muselo by to znít….PORKLÍNÁM tě, abys okusovala kameny…nebo něco v tom stylu… Jinak by asi nebylo na světě člověka, který by nebyl prokletý…..každý z nás už od někoho slyšel vzteklé slova v podobném smyslu jako ty od tvého bývalého manžela.
Evule….tu čáru za svou minulostí můžeš udělat jedině ty, odpustit mu můžeš taky jedině ty….. pomůckou ti může být MEDITACE ODPUŠTĚNÍ….kterou najdeš na stránkách MOJE PRAVDY, když si do vyhledávače zadáš KDYŽ LÁSKA BOLÍ…. Vlastně je to článek přesně pro tebe a o tebe a nejen o tobě…bylo nás víc které jsme si tímto bolem prošli. Zkus tu meditaci, snad ti to pomůže…v odpuštění.
Ke konci e-mailu se zmiňuješ, že je ve tvé blízkosti partner se kterým si dovedeš představit stáří…. To je krásné, to je láska… s kým jiným by sis jinak dokázala představit stáří než s tím koho miluješ. Pouč se ze svých chyb o kterých jsi psala….že jsi nedokázala žít v přítomném okamžiku …v současnosti… Začni žít teď a tady s mužem, který o tebe stojí, který tě miluje a ty miluješ jeho….
Měj se a směj se Evi a žij svůj život…podle svých představ, je to tvůj život a vezmi do rukou za něj svou odpovědnost.
S láskou tvá Zrzka
28.7.2011
Ahoj Zuzinka,
moc a moc Ti ďakujem za odpoveď. Veľmi si to vážim a obdivujem ťa v Tvojej práci. Bola som pár dní mimo net, tak sa ozývam až dnes.
Tvoje slová pomohli, povzbudili, mnohé vysvetlili….ešte raz vďaka! Hotový balzam.
Uľavilo sa mi, že nejde o prekliatie…Snažím sa meditovať, vysielať k nemu denne biele svetlo a odpustenie. Ide mi to veľmi ťažko, dosť ťažko. Stále mi robí problémy, ale už to lepšie chápem a som zhovievavejšia. Chce to čas. Ja mám dosť silné ego!
S priateľom je to teraz trošku horšie….začínam mu nedôverovať. Stalo sa zopár udalosti, ktoré mi vysvetlil ale pocitovo neverím jeho verziiám. Asi som príliš opatrná, zablokovaná…neviem.
Zuzka, prajem Ti pokojné leto, slniečko v duši aj v srdiečku, aby si mala na svoju prácu stále dostatok času aj síl.
Eva
30.7.2011
